Povedzme si na rovinu, už samotné slovné spojenie „daňová kontrola“ dokáže v každom vyvolať aspoň mierny strach. Ničoho sa však nemusíte obávať, ak viete, čo vás čaká a ako to prebieha. Práve preto sa v nasledujúcom článku budeme venovať daňovej kontrole živnostníkov.
Prečo sa správca dane rozhodol, že daňová kontrola bude vykonaná práve u mňa?
Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov (ide väčšinou o právne predpisy, ktorých predmetom sú spotrebné dane). Pri svojej činnosti je však správca dane, ktorým je daňový úrad, colný úrad ale obec, obmedzený zákonom – kontrolu môže u živnostníka vykonať len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie jej účelu. Správca dane, resp. jeho zamestnanec určuje, v akom rozsahu daňovú kontrolu vykoná.
Pri daňovej kontrole platí, že živnostník musí byť o jej výkone vopred informovaný, čo správca dane realizuje prostredníctvom oznámenia správcu dane o daňovej kontrole, a to doručením do vlastných rúk. Je nutné, aby oznámenie obsahovalo viaceré zákonom stanovené náležitosti, a to najmä deň začatia daňovej kontroly. Pokiaľ však na strane živnostníka existuje dôvod, pre ktorý nemožno začať v stanovený deň výkon daňovej kontroly, je povinný túto skutočnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia oznámiť správcovi dane a dohodnúť sa na novom dátume. Platí však, že daňovú kontrolu možno začať najneskôr v 40. deň odo dňa doručenia oznámenia.
Je dôležité, aby ste boli informovaný o priebehu kontroly
Ďalej je dôležité vymedziť si miesto výkonu daňovej kontroly. Daňová kontrola sa poväčšine vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde si to účel kontroly vyžaduje, t. j. správca dane môže kontrolu uskutočniť aj u živnostníka v byte či dome, ktorý živnostník používa ako miesto podnikania.
V oznámení o daňovej kontrole je potrebné presne uviesť aj druh kontrolovanej dane – pričom môže ísť o daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty, spotrebné či miestne dane. Súčasne s určením kontrolovanej dane správca dane vymedzí aj kontrolované zdaňovacie obdobie a kontroluje len doklady a iné veci, ktoré sa tejto dane a zdaňovacieho obdobia týkajú (ak nedôjde k rozšíreniu kontroly).
Správca dane vám v oznámení určí lehotu na predloženie dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s tým, že ich nepredloženie má určité následky. Naše skúsenosti z praxe sú také, že medzi najčastejšie žiadané doklady patrí napr. hlavná kniha, pokladničné doklady, dodávateľské či odberateľské faktúry, daňové priznania, dodacie listy, protokoly a pod.
Kedy vám nemusí byť oznámená daňová kontrola?
Daňová kontrola sa však môže začať aj v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, a to v prípade, ak správca dane zisťuje oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.
Taktiež je možné začať daňovú kontrolu aj bez jej oznámenia, a to v prípade, ak to vyžaduje osobitný predpis (o spotrebných daniach), ďalej ak o to požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo v prípade dôvodného podozrenia, že by mohli byť účtovné doklady pozmenené. Aj v tomto prípade sa spisuje zápisnica – dňom jej spísania sa začína daňová kontrola.
Vaše práva a povinnosti pri daňovej kontrole
V rámci daňovej kontroly má živnostník ako kontrolovaný subjekt voči správcovi dane rôzne práva, ale aj povinnosti. Živnostník má napríklad právo na to, aby sa mu zamestnanec pri výkone kontroly preukázal písomným poverením a služobným preukazom. Pokiaľ mu zamestnanec takéto poverenie nepredloží ani na vyzvanie, živnostník mu nemusí umožniť vykonať daňovú kontrolu, resp. mu poskytnúť potrebnú súčinnosť.
Práva
Pri výkone daňovej kontroly je zamestnanec správcu dane oprávnený komunikovať aj so zamestnancami kontrolovaného subjektu, pričom ten má právo byť prítomný a rovnako tak mu túto komunikáciu aj umožniť. Neprítomnosť kontrolovaného subjektu, t. j. živnostníka, by mohla spôsobiť nezákonnosť daňovej kontroly. Na preukázanie svojich tvrdení má živnostník právo predložiť dôkazy alebo navrhovať tie, ktoré sám predložiť nemôže, ďalej má právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní (ak bude potrebné a nariadené), má právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam a tiež žiadať, aby jeho vyjadrenie bolo zaznamenané v protokole, a právo nahliadnuť do dokladov, ktoré požičal správcovi dane atď.
Povinnosti
Čo sa týka povinností, základom je umožniť zamestnancovi správcu dane vykonanie kontroly a zabezpečiť mu na to vhodné miesto a podmienky, rovnako ako aj umožniť mu vstup do svojho sídla či miesta podnikania. Ďalej ide o povinnosť kontrolovaného subjektu podať potrebné informácie a predložiť potrebné doklady spolu s ústnym alebo písomným vyjadrením. Živnostník má nielen právo predkladať dôkazy, ale je to i jeho povinnosťou, tak ako umožniť zamestnancovi správcu dane komunikáciu so svojimi zamestnancami. Výkon daňovej kontroly však nesmie neprimerane zasahovať do práv kontrolovaného subjektu.
Pokiaľ si správca dane zapožičia potrebné doklady (čo je živnostník povinný mu umožniť), ich prevzatie je potrebné potvrdiť buď samotným živnostníkom, alebo jeho zamestnancom. Správca dane je povinný tieto zapožičané doklady vrátiť najneskôr do 30 dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. V osobitných prípadoch je možné túto lehotu predĺžiť, a to aj opakovane, o čom správca dane kontrolovaný subjekt upovedomí písomne.
Daňová kontrola môže byť ukončená tromi spôsobmi
1. Najčastejším spôsobom je ukončenie doručením protokolu.
Protokol musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie správcu dane, číslo konania, identifikácia živnostníka ako kontrolovaného subjektu, predmet kontroly a zdaňovacie obdobie, identifikácia zamestnanca správcu dane, ktorý kontrolu vykonal, miesto a dátum začatia) aj súpis kontrolovaných dokladov, výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov a vyjadrenia kontrolovaného subjektu. Podstatnou náležitosťou je aj dátum vyhotovenia protokolu a vlastnoručný (príp. elektronický) podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. Tento protokol je nutné doručiť spolu s výzvou správcu dane na vyjadrenie sa kontrolovaného subjektu v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní odo dňa doručenia. Zmeškanie lehoty sa neodpúšťa. Pokiaľ správca dane pri daňovej kontrole nezistí žiadny rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný subjekt zaplatiť alebo vykázať, či na ktorú si uplatnil nárok, výzva sa nezasiela.
2. Druhým spôsobom je doručenie oznámenia o určení dane podľa pomôcok.
Týmto spôsobom sa daňová kontrola končí v prípade, ak správca dane nemohol v dôsledku nesplnenia si povinností zo strany kontrolovaného subjektu vykonať daňovú kontrolu.
3. Posledný spôsob ukončenia daňovej kontroly je zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH.
To sa týka prípadu, keď daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti.
Treba mať na pamäti, že daňovú kontrolu je potrebné ukončiť do jedného roka odo dňa jej začatia. Správca dane je oprávnený aj na prerušenie daňovej kontroly písomným rozhodnutím, počas prerušenia táto jednoročná lehota neplynie.